Výstižnú metaforu dnešného života napísal profesor Jan Keller: "Za peniaze, ktoré nemáme, kupujeme veci, ktoré nepotrebujeme." A dodal: "Rast rastu už minul poslednú križovatku a, trumfálne šliapajúc neviditeľnou nohou na plynový pedál, neomylne zabočil do slepej uličky."
Zdá sa, že sme celkom zabudli na múdrosti našich babičiek, ktoré sa riadili heslami - neutrácať viac, než na čo mám; nebrať si pôžičky, ktoré nemôžem splatiť a nežiť na dlh s pocitom, že sa nič nedeje.

Na našej planéte máme len obmedzené množstvo zdrojov. Niektoré sú obnoviteľné (napr. drevo), niektoré nie (uhlie, zemný plyn, ropa). Tie druhé sa míňajú takým tempom, že je len otázka času, kedy ich celkom vyčerpáme. Zákonite sa potom podstatne zmení náš spôsob života. Ekologické správanie sa je teda nielen potrebné, všeobecne prospešné, a v neposlednom rade nám aj šetrí peniaze.
Ekologické zásady sú všeobecne známe, ale zopakujme si ich od tých najjednoduchších (časovo a finančne ľahko realizovateľných) až po tie dlhodobé.

Konzumný životný štýl zapríčiňuje celosvetovú nerovnosť a spôsobuje drancovanie prírodných zdrojov. Dvadsať percent ľudstva si vytvorilo civilizáciu, v ktorej sa prepych stáva životnou potrebou. Približne len týchto 20 % svetovej populácie spotrebováva až 80 % prírodných zdrojov. Najbohatšia pätina celosvetovej populácie konzumuje 86 % všetkých výrobkov a služieb, zatiaľ čo najchudobnejšia pätina konzumuje iba 1,3 %. Vyspelé krajiny reprezentujú 25 % svetovej populácie, ale spotrebúvajú polovicu svetovej produkcie potravín.

Zákazníci chcú nakúpiť čo najvýhodnejšie. Obchodníci zase chcú svoj tovar predať čo najlepšie. Nájdu sa pritom aj takí, ktorí to chcú dosiahnuť aj rôznymi „trikmi“. Niektoré z nich sú už na hranici zavádzania zákazníka.